Reportáž zo Stingobrania - F3F (16.6.02)

Sobota sa začala veselo. Ráno sme si v motoreste objednali kávu a minerálku. Doniesli nám iba kávu, ale platili sme za oboje (ešte som spal keď mi doniesol účet). Na parkovisku nás dohnal čašník a vrátil nám peniaze s ospravedlnením.

Počasie vyzeralo "letuschopne" tak sme sa vybrali popod Tatry smerom na Rožňavu. Cestou volal Rudy, ktorý bol na mieste činu od piatku a "potešil" nás stavom počasia na Dobšinej. Dážď + hmla = FernetCUP. Takže po príchode sme sa išli rovno ubytovať a zaliať žiaľ.

Počas obeda v miestnej kolibe nám pred dezertom (palacinky s jahodami, Jindro môžeš závidieť ... :-))) ) skrsla typická myšlienka "poďme si zalietať" ... O malú chvíľu sme boli miestnou atrakciou s dvoma e-samobrkami a jedným Twinstarom. Po palacinkách nám zavolali chalani z kopca že už sa letí a kde sme. Bodliny boli v aute ale foťák ostal na priváte. Poučený veselými príhodami Romana L. Vojtěcha som začal šípiť "prúser". Vzápätí mi došlo že aj Fernet ostal v chladničke ...!!!!!

Nemusel som dlho čakať. Už príchod na kopec bol fantasticky. Rozmočená lesná cesta prerobila moju Fabiu na offroad. Blato bolo úplne všade a nekompromisne som zapadol :-))) Kolega, ktorý sa tam tiež trápil ma vytiahol a na spiatočku som sa dostal na kopec.

Poskladal som Bodlinu (moc nefúkalo) a po zahájení súťaže sme sa šli trápiť (bez Fernetu). 1.kolo som letel za 7x ... :-)))) V 2.kole sa to stalo. Vlado Šimo letel predo mnou a chytil fantastickú dieru. Keďže ju uletel (podotýkam s kAmiKACIOU), tak som tam smelo vrhol svoju Bodlinu. V druhom prelete som už bol dostatočne pod hranou (okamžite pri mne stal Thermik und Krisis Meister Rudy) a začal som v báze točiť termiku.

Bodlina sa chytila tak som tam šupol ďalšie dva prelety ale ... Nebolo tam nič. Začala sa poľovačka na termiku. Po vyklesaní ďalších xx metrov som nevydržal a s dôverou som povesil rádio Rudymu na krk a prášil dole do údolia. Rudo bojoval ako lev. Bodlinu popreháňal po celom údolí ale ani svahovina ani termika nechceli spolupracovať. Ja som medzitým doletel na hranu lesa a videl posledné dva okruhy. V druhom som už len zareval "do stromu nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee". Šuch a nastalo ticho.

Predral som sa hustým krovím a začal hľadať "ptáka". Z miesta, kde som odhadoval že si Bodlina sadla, sa ozývali hlasy "Dyk, tu niegde točil", "Dyk nevidíš ho?" ... No qua, ešte toto mi chýbalo ... Naplno som využil svoj hlasový fond a dôrazne som sa opýtal kde je lietadlo? Odpoveď bola "na strome" ale o tejto skutočnosti som vedel. Po lokalizovaní Bodliny a krátkom rozhovore "lesní muži" pochopili že to zvládnem sám, nasadli do auta a prasili preč. Uff.

Lietadlo mam, ale cca 10m nad zemou v korune statného, košatého buku! 10 min som sa len dostaval na prvý konár. Keďže predtým intenzívne pršalo tak strom bol ako kĺzačka. Ďalších 15 min. som strávil šplhaním sa do koruny stromu. Keď som sa tam konečne dostal (a 100x šmykol ...) nastali u mňa zmiešané pocity. Bodlina si hovela v mladých lístočkoch buku, mávala mi nepoškodená!!! krídelkami ale sedela na Y konári "hrubom" ako moje zápästie. Dostať sa k nej nedalo. Skúsil som "rozložiť váhu" a doplaziť sa k nej. Po prudkom náklone hlavou dole som to ohodnotil ako nie tak celkom super nápad.

Takú šípočku by som v živote už neskočil ... :-))) Zmenil som taktiku a odlomeným konárom (nech mi to buk prepáči) sa mi podarilo dotiahnuť ju uchom na dosah končekov prstov. Spomenul som si na scénu z filmu Clifhanger (a premenoval ho na STINGhanger) kedy sa Stallonemu vyšmykla horolezkyňa z ruky a nekompromisne si to jumpla do údolia. Bodline som vysvetlil že to čo teraz budeme robiť je nebezpečné ale že to zvládneme. Zadarilo sa!

Opatrne za ucho som ju dotiahol k sebe, vypol prímač a začal voliť taktiku ako pôjdeme dole. Keďže som zavrhol postup rozobratia a spustenia na zem tak mi ostala možnosť to nejako zliezť. Zápasil som s tým na strome jak študent s podprdou ale po ďalších 30 minútach sa mi podarilo dopraviť Bodlinu na posledný "bonusový" konár. Nedočiahol som s ňou na zem! Po "malej akrobatickej" zostave som ju nepoškodenú konečne položil do lístia pod stromom ... Bolo to super, ale nemusím to mať dvakrát.

Aj keď toto bolo moje druhé dobrodružstvo na Dobšinej, pretože minulý rok sa mi s ACACIOU stalo to iste. Až na to, že kAmiKACIA sa vtedy zachytila o ihličnan a čertovým kolom dopadla do lesa. V sobotu sa už nelietalo a my sme sa pobrali osláviť narodeniny Anky (Rudyho manželky), Bodliny a mňa.

Domeček F3F

Home F3F